Démoni.

Popri anjeloch, popri dobrom bohužial musíme prijať i už spomínanú existenciu zla.

  Dajme tomu teda, že pripustíme veci, pre ktoré nemáme doslova rukolapné dôkazy, ktoré sme nevideli, ktoré (ako vravia skeptici) nevieme vedecky dokázať. Takými sú napríklad rozpravy o diablovi.

 Podľa toho, čo bolo kedy napísané, zažité a vypovedané, toto zlo môžeme klasifikovať podľa štyroch kategórií :

   1. ovládnutie: diabol vstúpi do ľudského tela a prejavuje sa gestami a slovami. Tu je jasné,že sa satan nikdy nemôže zmocniť duše.

    2. trýznenie: démon zasiahne osobu utrpením a zlom, pôsobiac na zdravie, medziľudské vzťahy a na prácu. Dá sa to veľmi ťažko rozlišovať, lebo tieto zlá často prichádzajú od Satana nepriamym a nejasným spôsobom, takže sa zdá, že ich pôsobenie je prirodzené. Postihnuté osoby často nenájdu pochopenie ani u najvyšších cirkevných hodnostárov. Hľadajú teda pomoc u rozličných mágov a čarodejníkov. Problémy sa hromadia, lebo každá mágia čerpá z kráľovstva tmy. Je nerozumnou ilúziou myslieť si, že biela mágia, teoreticky dobre mienená, môže využívať moc zlého, aby privodila dobro a vylúčila zlo. Mágia je totiž vždy čierna, vždy zlá, i keď je predkladaná ako "dobrá".

    3. znepokojenie: obťažovanie, ktoré zasiahne vnútorný pokoj a psychicko-citovú rovnováhu. Satan zaútočí, spôsobiac nepokoj, strach a vnútorné súženie.

    4. zamorenie: Tu sa rozumie zlo, ktoré zasahuje veci a zvieratá. Katechizmus katolíckej Cirkvi hovorí, že exorcizmus možno vykonávať aj na veciach a v skutočnosti sa stáva, že niekedy je potrebné exorcizovať veci a miesta. Pokiaľ viete aspoň základ práce budete s tým súhlasiť. Pretože energia myšlienky ( alebo energetická informácia) môže byť prenesená aj na vec ako napríklad amulet. 

 Tieto osobitné zlá, ktoré však nikdy nemajú moc nad dušou, môžu zasiahnuť človeka zo štyroch príčin:

a) z iniciatívy démona. Na základe slobody, ktorú Boh udelil stvoreniam, on sám toleruje, keď Satan koná zle, i keď sa to nezhoduje z Božou vôľou. Nemáme to chápať ako zhovievavosť voči zlu, než ako bezprostredný Boží zásah. Dôvody tejto božskej vôle nám sčasti unikajú, vieme však, že Boh má moc premeniť zlo na dobro.

Mnohí svätí boli postihnutí posadlosťou, trýznením, obťažovaním a očistili sa skrz zásluhy Pátra Pia, farára z Arsu, svätej Gemmy ...Nezabúdajme na hodnotu kríža. Satanské zlo, obetované ako obeť Bohu, má nesmiernu spasiteľskú silu.

b) časté navštevovanie nebezpečných miest: mágov, vykladačov kariet, satanských skupín, špiritistických seansí.

c) zotrvávanie v ťažkom hriechu. Časom svedomie "stvrdne" a zlo v nás zapustí hlboké korene.

d) kúzlo býva najvšeobecnejšia príčina a týka sa až 90 % prípadov, pričom nezávisí od ľudí, ktorých zlo postihuje. "Kúzlo" znamená zlo, spôsobené mocou démona. Kto ho môže robiť? Nie každý, iba ten, kto je reálne v kontakte s diablom.

 Existujú rozličné formy kúzla: porobenie, puto, urieknutie. Za kúzlo je zodpovedný ten, kto ho prikazuje, alebo sa ním zaoberá. Proti nemu môžme bojovať EXORCIZMOM.

Pls, nezabudnite ale pritom všetkom ostať nohami na zemi a riadiť sa svojim rozumom :o))Vôbec netvrdím, že toto všetko je pravda.

Diabol môže mať rôzne podoby.

Nie je to diabol, ani satan.   Poltergeist (z nemčiny: rachotiaci, hrmotiaci duch)  je vlastne zlý duch,ktorý sa prejavuje neznesiteľnými zvukmi a prehadzuje nám veci ,nábytok.

Podľa všetkého sa vyskytujú po celom svete, a nie sú len hluční, ale podľa britského vedca Harryho Pricea bezohľadní, deštruktívni, zlomyseľní a krutí duchovia. Ako sám Price hovorí, vlastne ani nie duchovia, pretože „duch straší, poltergeist infikuje“.

Poltergeist, z anglického mesta South Shields začal vyčíňať v roku 2006, a zapísal sa do histórie paranormálnych javov. Postarali sa o to dvaja novodobí krotitelia duchov – spisovatelia Michael Hallowell a Darren Ritson, ktorí o tom napísali knihu. Okamžite sa stala bestsellerom.

Rodine (ich mená sú z pochopiteľných dôvodov aj v knihe pozmenené), v ktorej mali aj trojročného syna, poltergeist svoj prvý útok predviedol najprv len hádzaním plyšových hračiek. Manželia si to samozrejme nevedeli vysvetliť, a zo začiatku tomu nepripisovali žiaden nadprirodzený pôvod.

Hrôza v dome sa však stupňovala, kedy už nešlo len o hlučného ducha, ale o vážne nebezpečenstvo. Poltergeist nielenže začal v prvý večer sťahovať perinu z postele, ale začal aj hlavu rodiny fyzicky napádať. Manželka napočítala až trinásť škrabancov na jeho chrbáte. Potom útok náhle skončil, a škrabance tiež.

Poltergeist sa stal „členom rodiny“ a rodinka si s ním nevedela nijako poradiť. Manželke napríklad volával na mobil z domácej pevnej linky, chodili jej výhražné smsky, a vyhrážky boli napísané aj na synovej tabuľke na kreslenie. Riešenie bolo len jediné: odsťahovať sa z domu. Lenže čo s domom? Rodine na pomoc prišli naozajstní krotitelia duchov.

Novodobí krotitelia duchov
Určite sú nimi dvaja anglickí spisovatelia – Michael Hallowell a Darren Ritson, ktorí prípad výskytu poltergeista vyšetrovali, ale aj dôkladne zdokumentovali a zaznamenali kamerou. Všetko dopodrobna popísali v knihe – Poltergeist zo South Shields: Boj jednej rodiny proti neviditeľnému votrelcovi.

Obidvaja spisovatelia sa zaujímajú o paranormálne javy, a spojil ich práve výskyt poltergeista v severovýchodnom Anglicku v meste South Shields. Na začiatku boli aj oni skeptickí, ale vydržalo im to len pár hodín. Čo zistili o poltergeistovi?

Celý dom v South Shields vybavili systémom videokamier a pohybových senzorov. Nebolo možné, aby niečo v dome uniklo ich pozornosti. A zo začiatku skeptickí Michael i Darren sa stali svedkami fenoménu – poltergeist.

Kamery v dome zachytili množstvo záberov, na ktorých bol nielen poltergeist, ale tiež vznášajúce sa predmety ako taniere, hrnce, ale aj minerálka, ktorá sa premiestňovala z jednej strany miestnosti na druhú. Poltergeista spisovatelia popísali ako postavu vysokú asi dva metre, ktorá bola jednoznačne trojrozmerná a hmatateľná.

Michael a Darren už vedeli, že poltergeist v dome naozaj je, no čakala ich ešte náročnejšia úloha. Ako sa ho zbaviť. Obaja vedeli, že poltergeist využíva k svojim „kúskom“ aj modernú elektroniku, tak ich napadlo, že elektrina je jeho hnacou energiou. Skúsili teda vypnúť všetky prístroje v dome, a strašenie naozaj ustávalo. Prístroje sú však potrebné, a bez nich by život v dome nebol prakticky možný, a tak na úplne vyhnanie poltergeista z domu skúsil Michael Hallowell starý indiánsky rituál na zaháňanie zlých duchov. Naozaj pomohol, a poltergeist prestal rodinu obťažovať. Nikto však nevie povedať dokedy.

---

Čo na to hovoria iní odborníci?
Jedni veria, a druhých ani dôkazy nakrútené kamerou nepresvedčili. Vysvetlenia odborníkov z oboch táborov sú naozaj zaujímavé. Člen Britskej psychologickej spoločnosti profesor David Fontana napríklad tvrdí: „niet pochýb, že ide o reálne fenomény“. Podľa neho potlačované emócie osôb v uzavretom priestore spôsobujú psychokinetické efekty, ktoré si ľudia vysvetľujú ako strašenie.

Profesor z Londýnskej univerzity Chris French zase povedal: „Podobné javy sú známe už od začiatku histórie ľudstva. Na základe vyhotovených záberov musím pripustiť, že to všetko spôsobujú duchovia a poltergeisti“.

Hľadanie pravdy o poltergeistoch však bude asi vždy rozdeľovať ľudí na veriacich a neveriacich, tak ako svetové náboženstvá. Niektorí totiž uveria až vtedy, keď vidia skutočné dôkazy. Sú však potrebné len pre niektorých. Neznamená totiž, že v to čo neveríme, nemôže aj reálne existovať. Či niekto verí alebo neverí, na to si musí každý človek zodpovedať sám.

Príbeh Anneliese Michele

Anneliese Michelová (* 21. September 1952, Leiblfing; † 1. Júl 1976, Klingenberg am Main) bola nemecká katolíčka, ktorá zomrela na následky extrémnej podvýživy. Úmrtie vzbudilo veľkú pozornosť, pretože mesiace pred smrťou vykonali na nej dvaja katolícki kňazi niekoľkokrát Veľký exorcizmus.

Rodičia a pôvod

Anneliese Michelová pochádzala z strikne katolíckej rodiny a prostredia Klingenberg am Main, malej dedinky v Bavorsku. Jej rodičia boli hlboko veriaci.

Anneliesin otec Josef Michel (* 1917 in Klingenberg) pochádzal zo starej starousadlíckej meštiackej a remeselníckej rodiny. Potom návšteve trojročného Progymnázia v Miltenbergu, sa učil v otcovom podniku za tesára. Jeho otec mal pílu a bol stavebný a tesársky majster. Potom bol povolaný do služby pre ríšu, do Wehrmachtu a bol nasadený do vojny na západný a východný front. Z amerického zajatia sa vrátil v lete 1945, navštevoval v Mníchove školu pre stavebných remeselníkov a 1948 zložil skúšku, aby potom prevzal od otca podnik. Podľa želania Michelovej hlboko nábožnej matky sa mal stať kňazom, jej 3 sestry boli mníšky. Z podniku odišiel 1983.

Anneliesina matka Anna Michelová, rod. Fürgová (* 1920 in Leiblfing /Niederbayern) navštevovala v rodnom meste tri roky lýceum a tri roky obchodnú školu a potom pracovala v otcovej kancelárii, ktorý bol tiež majiteľom píly, tak spoznala svojho muža a vydala sa. Priniesla si so sebou svoju nemanželskú dcéru Martu, ktorá sa narodila 1948, keď už bola zasnúbená s Jozefom. Dieťa zomrelo 1956 na nádor na obličkách, ako nemanželské dieťa nedostalo miesto v rodinnom hrobe, ale bolo pochované pri cintorínskom múre v oddelenom hrobe.

Rodina si postavila dom v Klingenbergu, ktorý ležal východne od cintorína a pod vinicami. V blízkosti sa nachádza od otca zdedená píla a tesársky obchod, ktorý rozšíril a modernizoval syn Josef Michel a dnes ho vedie 5. generácia. Pretože Anna Michel pracovala nielen vo vlastnom podniku, ale vypomáhala aj v obchode svojich rodičov v Leiblfingu, narodila sa Anneliese rodisku svojej matky a bola tam pokrstená. Po nej prišli súrodenci: Gertraud Maria (* 1954), Barbara (* 1956) und Roswitha Christine (* 1957).

---

Detstvo, školské roky a štúdium

Od 1959 navštevovala Anneliese Michelová ľudovú školu v Klingenbergu, od 6. triedy Karl-Theodor-von-Dalberg-Gymnasium v Aschaffenburgu, kde ju považovali za vysoko inteligentnú, ale kvôli nervovým problémom nápadnú. Tak si v r. 1968 pri kŕčovom záchvate zahryzla do jazyka, načo jej bola diagnostikovaná epilepsia, dostala antikonvulzívne prostriedky. Anneliese Michelová chodila viackrát v týždni na omšu, pravidelne sa modlila ruženec, spala občas na zemi ako pokánie. Bola členkou športového spolku a chodila na klavír a akordeón. Po operácii mandlí, zápale pohrudnice a pľúc ochorela na pľúcnu tuberkulózu. Preto sa zdržiavala v r. 1970 šesť mesiacov v pľúcnej liečebni v Allgäu. Pretože Anneliese Michelová bola v škole mimoriadne dobrá, priala si stať sa učiteľkou. Rodičia ju v tom podporovali. Po maturite 1973 študovala na Pedagogickej vysokej škole vo Wurzburgu. Bývala vo Ferdinandeum, katolíckom internáte VŠ. Na tanečnom večierku v tomto internáte spoznala priateľa Petra Himsela.

---

Fakty

Viacerí lekári jej diagnostikovali Temporallappenepilepsiu a bola liečená liekom Antikonvulsivum Carbamazepin. Podrobné psychiatrické vyšetrenie so psychopatologickým nálezom sa zrejme nikdy nekonalo. Tak nie je jasné, či trpela ešte na nejakú psychiatrickú chorobu (napr. neurotické poruchy ako stavy tranzu a posadnutosti). Umrela 1976 na následky podvýživy a vyčerpania. Pri obdukcii - pitve bol zistený zápal pľúc. Patologická zmena v spánkovej oblasti sa nedala zistiť, pravdaže toto nie je dôkazom preto, že nemala epilepsiu. V posledných mesiacoch jej života bol s povolením Wurzburgského biskupa Josefa Stangla uskutočnený pátrom Arnold Renz († 1986) a farárom Ernst Alt veľký exorcizmus podľa „rituálov Romanum“. Už viac rokov jedla nápadne málo a v posledných mesiacoch odmietala akýkoľvek príjem potravy. Keď umrela, vážila len 31 kg. Farár Alt nato nadviazal sám kontakt s prokurátorom v Aschaffenburgu. Anneliese Michelová si podľa výpovedí prítomných spôsobila ťažké poranenia, okrem iného hematómy v oblasti oboch očí. V posledných týždňoch života bola dočasne pripútaná na lôžko, aby sa predišlo horším poraneniam. Možno hovoriť i o vylomených zuboch a jazvách (stigmách), ktoré vystupovali na tele, ako sa často dávali do súvisu s Ježišom Kristom. Podľa všetkej pravdepodobnosti spočívajú všetky poranenia v sebabičovaní alebo nekontrolovanom konaní počas spontánnych záchvatov. Sú zdokumentované na viacerých fotkách. Spolužiačky podávajú správu, že Anneliese patrila už v študentskom domove k „ružencovej skupine“. Keď sa jej stav zhoršil, zabránila táto skupina, aby bol zavolaný pohotovostný lekár a namiesto toho priviedli exorcistu, ktorý sa vydával na domáceho lekára; tým bola Anneliese odmietnutá lekárska pomoc už v pomerne ranom štádium. Z magnetofónových záznamov vyplýva, že Anneliese Michelová hovorí silne zmeneným hlasom a vydáva zo seba neustále spontánne výkriky. Používala hrubo vulgárne výrazy, ktoré exorcisti – zodpovedajúc ich svetonázoru – pripisovali démonom. Aj ľudských démonov ako Hitler alebo Nero vraj kňazi u dievčaťa rozoznávali... V súdnom konaní, ktoré sa stalo známym ako Aschaffenburger Exorzismus-Prozess, požadovala prokuratúra 19. apríla 1978 potrestanie obžalovaných kvôli „zabitiu z nedbalosti opomenutím“. Kňazi mali dostať peňažnú pokutu, pre rodičov nebola požadovaná žiadna výmera trestu, pretože si už odniesli stratou svojej dcéry. Sudca Elmar Bohlender sa neriadil týmto návrhom, ale odsúdil tak rodičov, ako aj pátra a kňaza 21. apríla 1978 na 6-mesačný trest väzením, podmienečne na 3 roky. Súd im vyčítal, že sa mali postarať o lekársku pomoc a privolať lekára. 25. februára 1978 sa konala exhumácia mŕtvej. Rodičia udali dôvod, že Anneliese bola pochovaná narýchlo v lacnej rakve, teraz ju chcú premiestniť do rakvy z dubového dreva, pozinkovanej. V pozadí stála ale pravdepodobne domnienka jednej mníšky z Allgäu. Anneliesa sa jej zjavila. Oznámila, že jej telo sa doteraz nerozložilo. Tak by bolo doložená nadprirodzená povaha udalosti. Oficiálny výsledok exhumácie znel ale, že rozklad zodpovedá časovému rámcu. Z obžalovaných to nikto nevidel. Páter Renz povedal, že im zabránili prístup do pohrebnej siene.

Súdni znalci

Prvý pred súd predvolaný znalec prišiel k výsledku, že Anneliese trpela na epileptický záchvat. Medikamentóznym liečením si choroba našla inú formu prejavu a stala sa paranoidnou psychózou. Toto potvrdzujú aj zvukové pásky z exorcistický sedení. Je tu jedna skúsenosť, fakt, že epileptickí pacienti môžu mať často prehnané alebo chorobné náboženské postoje, ako aj depresívne a paranoidné fázy. Od apríla 1976 nastupujúce zhoršenie zdravotného stavu dedukovalo na autosugesciu následkom trvalej straty kontroly. Jej smrť nastala napokon vyhladovaním. Na príkaz obhajoby bolo objednané druhé svedectvo pred súd, ktoré v podstate došlo k tým istým výsledkom. To odporuje ale výrazne diagnóze poškodenia mozgu. Okrem toho obaja autori druhého posudku usudzujú aj schizofrénne komponenty choroby.

Všetci 3 znalci sú názoru, že u zúčastnených kňazov sa dajú spoznať isté psychické defekty v súvislosti s posadnutosťou a exorcizmom. Tieto ale nie sú chorobné, a preto nie sú stanové ako zmierňujúce trest.

Takže na záver len malý poznatok..ak milujeme anjelov, nezabúdajme, že dobro má vždy v protiklade aj zlo.